|
|
|
Narodený. 3.8.1942 v Nemecku, od r. 1971 Rakúšan. Dosiahol okolo 200 víťazstiev v T, včítane víťazstva v Hamburskom skokovom Derby v r. 1977, 4. na OH v Mníchove 1972, 5. na OH v Montreale 1976, 3. na MS v Hickstead 1974 a rovnako na ME v Rotterdame 1979, víťazstvo vo svetovom pohári 1979. Chcel som sa stať futbalistom, ale otec bol obchodníkom s koňmi a chovateľom a tak som sa musel podriadiť. Ako 6 ročného ma posadili na koňa, hneď som z neho spadol a prisahal som mame, že urobím čokoľvek, ale už si nikdy nesadnem na koňa. Pracujem so svojimi koňmi veľa drezúrne, v tom je moja prednosť, pretože nie som zvlášť telesne silný. Môžem mať teda úspechy len z dobre prejazdenými koňmi. Veľa so svojimi koňmi hovorím pri práci a tiež ošetrovatelia pri práci a čistení s nimi hovoria. Verím, že to má na kone dobrý vplyv. Zoznámenie zo ženou – jej vyjadrenie. „Keď som videla Huga. prvýkrát v živote , myslela som si: úplný blázon. Bolo to na pretekoch, kde Hugo štartoval súčasne v drezúre i v skokoch. Práve na vzdialenom opracovisku cvičil preskoky, keď ho volali na parkúr, ale Huga nikde. Pri druhej výzve už zavládol medzi obecenstvom nepokoj a tesne pred treťou výzvou niečo okolo mňa preletelo. Bol to Hugo na Winzein. V kluse si doťahoval podbrušník, vošiel na kolbisko, pozdravil a hneď zaznel zvonec. Pamätám si, že Hugo. vtedy vyhral.“ Chcem jazdiť bojovné kone, pretože rád jazdím na víťazstvo. So svojimi koňmi, ktorí sú od prírody bojovníkmi mám niekedy nezhody, pretože sú často vyhranenými osobnosťami, ktoré sa nedajú len tak podmaniť. Ale ak sa vám to podarí, máte koňa na víťazstvo. Napr. FLIPPER, ktorý je z jeho 156 víťazstvami v T najúspešnejším synom Ferdinanda. Než som ho začal jazdiť, nedokončil jeden jediný parkúr. Dobré kone nenájdete, tie si musí každý jazdec urobiť sám. 
Herman Schride Absolvoval celkom 48 CN, OH Tokio striebro a s družstvom zlazo OH Mexiko družstvo 3., viťaz v Hamb. Sk. Derby. ME, VGP Washington, majster SNR. Jazdec musí vedieť presne rozlíšiť, či kôň niečo odmietol zo zlomyseľnosti, alebo preto, že dobre neporozumel jazdcovým pomôckam. Toto musí jazdec poznať a bleskovo sa rozhodnúť, či koňa potrestá alebo nie. Prchkosť v jazdeckom športe považujem za jednu z najhorších vlastností. Ale tiež liknavosť, nedbalosť a prílišnú dôverčivosť. Názor „kôň skočí všetko“ je mýtus. Musíme kone pripravovať na ich úlohy starostlivo a predovšetkým nie zbrklo. Čím viac pracujem svojho koňa drezúrne, tým lepšie potom na parkúre, kde ide do tuhého, funguje systém „plynu a brzdy“. Špičkový jazdec potrebuje min. 15 koní. Minimálne 30 víkendov v roku strávi na pretekoch a preto musí mať doma dobrých spolupracovníkov. Taká norma je jeden ošetrovateľ a jeden pomocný jazdec doma, najmenej jeden ošetrovateľ na preteky. Všetko to stojí veľa peňazí. Drezúrna práca je základným predpokladom dobrého a úspešného skokového jazdenia. Slúži k vytvoreniu vzťahu dôvery medzi jazdcom a koňom, k zlepšeniu chodov a priestupnosti a k zvýšeniu poslušnosti koňa. Skokový jazdec ťaží z poznatkov drezúrneho jazdenia. Po štýlovej stránke a z hľadiska výcviku koní pôsobí dnes predvedenie mnohých jazdcov na parkúre samorastlo . Vytvorili si teoretickú i praktickú schému, ktorá im vystačí pre toho či onoho koňa , ale nezaručí im dlhodobí úspech s ďalšími koňmi rôznych schopností. O čo sa predovšetkým musíme dnes snažiť: Pri nájazde mať rovnako dlhé oťaže, rovnako vysoké ruky a odľahčený sed. Pri odľahčenom sede je na rozdiel od honebného sedu každý cvalový skok koňa pod kontrolou. Dôležité je jemné dávkovanie pomôcok váhou tela. Ak sa v sedle zaťažkáme, znamená to poháňajúcu pomôcku. Ak použijeme túto pomôcku pri vzdialenosti ktorá vychádza, vzdialenosť prestane vychádzať, pretože jazdec predĺžil cvalové skoky a kôň tak prišiel príliš pod skok. Energické zasadnutie do sedla môže z nevychádzajúcej vzdialenosti urobiť vychádzajúcu a naopak. Zásadne platí: Najprv sa pozrieť a potom ísť. Nikdy nerobiť nájazd nekontrolovane. Podarí sa nám to ľahšie ak sa môžeme viac sústreďovať na nasledujúcu prekážku a menej na vedenie koňa Pôsobenie jazdca medzi prekážkami má najčastejšie dve fázy: 1. pokus priviesť koňa znova na pomôcky, dostať cvalový skok znova pod kontrolu, 2. pohľad a koncentrácia na ďalšiu prekážku. Drezúrna gymnastická príprava napomáha k tomu, aby bol kôň na parkúre v každom okamihu na pomôckach. Priestupný kôň nedosiahne priestupnosť nikdy bez energie v pohybe vpred. Mnohí skokoví jazdci sa domnievajú, že čím skrátenejšie kôň ide, tým je to lepšie. To vôbec nie je pravda. Kritériom dobrého cválania je zachovanie kmihu a predkračovanie stôp panvových končatín pred stopy hrudných končatín. Čím viac sa môže jazdec vďaka poslušne idúcemu koňovi sústrediť na vlastný parkúr, tým lepšie ho bude absolvovať a tým lepšieho výsledku dosiahne. Pomocná oťaž by mala byť použitá len ak sa jedná o vyložene obťažného koňa. V rukách znalca sa môže pomocná či prievlečná oťaž stať veľmi užitočným prostriedkom v práci. Ale nemala by byť užívaná štandardne a už vôbec nie dorastencami, či málo skúsenými jaydcami. Kto chce dosiahnuť v skokových súťažiach úspechy, musí sám zlepšiť svoju drezúrnu prácu, musí pilovať svoj štýl. Táto spätná väzba prinesie skokovému športu za niekoľko rokov vysokú úroveň. 
Hans Günther Winkler Sila jazdeckého športu v našej krajine (Nemecku) spočívala vždy v solídnej drezúrnej príprave koní i jazdcov. Vďaka znalostiam ovládania a pregymnastikovania koňa sme mohli byť desaťročia úspešní vo veľkých klasických jazdeckých skúškach a až do dnešných dní sa nám podarilo túto pozíciu udržať a stále patriť k vedúcim jazdeckým národom. Napriek tomu je úplne zrejmé, že musíme venovať zvýšenú pozornosť zmieneným princípom, najmä v doraste, zvlášť pri výcviku našich koní existuje mnoho prehreškov. Tu by sme mali vytvoriť pravidlá, ktoré by rýchle zabránili predaju mladých talentovaných koní do nesprávnych rúk. Len taký vyzretý kôň, ktorý v mladých rokoch nebol preťažený, má neskôr šancu vo veľkom športe. Každému úspechu predchádza pot. A pri koňoch platí toto príslovie doslova. Lebo len ten kôň, ktorý má najlepšiu kondíciu a je dobre gymnasticky pripravený, vydrží fyzické nároky skokovej sezóny. Bohužiaľ denná práca, ktorá má veľký význam, je stále ešte mnohými jazdcami podceňovaná. K najsamozrejmejším úlohám každého jazdca, ktorý chce dosiahnuť úspechy, patrí povinnosť vycvičiť koňa dostatočne po kondičnej i gymnastickej stránke. Samozrejme nielen kôň, ale aj jazdec musí byť v dobrej forme, ak má splniť športové úlohy. Preto vstávam v lete pravidelne skoro a ešte pred raňajkami chodím plávať. Do olympijského jazdeckého strediska chodím na bicykli. V stajni patrí moja prvá otázka koňom. Sú všetky zdravé ? Žrali dobre ? Je všetko v poriadku? Podľa správy ošetrovateľa o stave koní potom určím priebeh dennej práce. Pri zmenách smeru venujem zvláštnu pozornosť preskoku. Mal by byť pre každého skokana úplnou samozrejmosťou. Ak chcem napríklad urobiť obrat vľavo, mal by kôň už pred obratom cválať na ľavú ruku. Len tak môžem prejsť obratom v rovnováhe a zvýšiť šancu skočiť presne hneď po obrate. Pre mňa je pri jazdení zvlášť dôležité sa so svojimi koňmi baviť a často používať slová. Pritom nezáleží na tom, čo hovoríme, ale ako to hovoríme. Celkové množstvo skokov je v kariére každého koňa obmedzené, podobne ako počet kilometrov auta. Vôbec najväčšie nebezpečie spočíva v tom, že budeme skákať na opracovisku príliš vysoké skoky. Celá rozcvička slúži len k uvoľneniu a kôň by nebol o nič lepší keby na opracovisku skákal „baráky.“
William C. Steinkraus. Narodený 1925. Jeden z najúspešnejších jazdcov USA. Od r. 1951 do 1972 bol členom reprezentačného družstva USET. Štartoval na 5 OH, v r. 1952, 56, 60, 68 (v Mexiku zlato) a 1972. Na Panam. Hrách zvíťazil v r. 1959 a 1963, 5 x zvíťazil v Toronre, 2x NY, King Georg V. Gold Cup a veľa GP v Európe. Skokový šport sa bezpochyby prispôsobil najlepšie zmenám, ktoré od sv. vojny nastali. Nebezpečie je iného pôvodu a nejedná sa tu až tak o otázku nájsť ekonomickú životaschopnosť, ako nejakým spôsobom ochrániť základné prvky športu pri rastúcom ekonomickom úspechu.
Alexis Francois Ľ HotteTri slová pojmú všetky ciele jazdeckého umenia: nenásilne, dopredu, rovno. Jazdec má vnímať sily, ktoré pohyb koňa vytvárajú, aby dokázal ovplyvniť ich smer. Dopredu je kam chcem ísť! Každá vyvážená, nenútená práca, ktorá má žiariť, spočíva na zrovnanom koni a vibrujúcich kĺboch jeho zadku.. Odtiaľ vychádza cieľ nášho snaženia: kôň, ktorý ide a vedie sa zdanlivo sám. Viac kmihu je viac koňa. Poslušnosť koňa vychádza z ohybnosti jeho kĺbov. Kontrola súhry svalov sa deje v dvoch zásadných procesoch: 1. v priuzdení, ktoré dáva vznosné držanie a ohybnosť predku, 2. v zobraní, charakterizovanom ohybnosťou zadku, ktorá privádza podľa potreby viac-menej päty pod telesnú masu. Všetko je to nerozlučne viazané na zrovnaného koňa. Z pružnosti, ktorou v silovom poli svojho pohybu disponuje prejazdený kôň, plynie jeho priestupnosť, t. j. dokonalá poslušnosť na najmenšie náznaky ruky a holene jazdca. Pretože je priestupnosť závislá na dokonalosti koňa a korektnosti prostriedkov, ktorými je vedený, závisí nutne i na nadaní a schopnostiach jazdca.. Jazdecké umenie sa prejavuje dokonalou uvoľnenosťou všetkých pohybov koňa, nech sú sebe zložitejšie Akýkoľvek odpor v hube nachádza svoju odozvu v iných partiách a obrátene. Jemnosť v hube je skúšobným kameňom priestupnosti koňa. Zmena smeru musí vychádzať zo zadku koňa. Ako často vychádza odpor, ktorý jazdec vníma v ruke, zo zadku koňa. Pokiaľ zadok okamžite a vláčne neuhne dotyku holene, nie je jazdec schopný udržať zadok zrovnaný jednoduchou rovnováhou svojich holení. 
Josef Dobeš Kôň sa stal pre jazdcov i niektorých trénerov jednoducho náradím. A tu nepomôžu žiadne nové tréningové metódy. Schopné kone nepokračujú, veľa trénerov i jazdcov sa uspokojuje s každotýždennými štartmi v Z až L súťažiach. Šialené rýchlosti pri rozoskakovaniach, neúmerne dlhé parkúry i keď len stupňa Z s následným rozoskakovaním opotrebujú koňa viac, než pozvoľné a systematické zvyšovanie požiadaviek s plánom na niekoľko rokov. Treba sa viac radovať z pekného parkúru, trebárs i s náhodnou chybou, než z víťazstva v podradnej súťaži po rozoskakovaní, ktoré pripomína steeplechase. Nakoniec sedieť na koni sa dá všelijako a dá sa jazdiť aj bez sedla. Pri propagovaní nových metód a pod. sa však zabúda na to, čo robí sed sedom. To znamená. držanie hlavy, chrbta, rýchlosti koňa zodpovedajúce naklonenie, dĺžka strmeňov a od toho závislá poloha rozkroku, kolien, holení a chodidiel. Sú to základy sedu a to všetko umožňuje splynutie ťažiska jazdca s ťažiskom koňa. Tiež preklad „kôň je nútený ísť skrz šiju“ nemôže byť jazdcami pochopený, pokiaľ nevedia, že znamená reakciu v krku uvoľneného koňa a priuzdenie, zodpovedajúce pôsobeniu ruky a tým priblíženie hlavy ku kolmici.
George Morris (nar. 1938). Ako 14 ročný jun. Šampión USA. V r. 1958 až 1960 bol členom skokového repre družstva USET. Zvíťazil v Irish Trophy (1960, GP Cách, OH Rím. Gordom Wright mi dal základy a umožnil mi pochopiť elementárny systém praktického jazdenia a predvádzania koňa. Richard Wätjen mi odhalil pravé základné zásady klasického drezúrneho jazdenia. Štyri roky som jazdil s Bertalanom Nemethym, ktorý zasvetil svoj život pomalej klasickej metóde výcviku skokových koní, teda metóde ktorá je v dnešnom svete skokového športu príliš často zanedbávaná. Posledným mojim učiteľom bol Gunnar Andersen, dánsky drezúrny majster. Môj systém výcviku začína „Hunter Seat Equitation“ – vyhovuje citlivým koňom. Vyžaduje to ľahký sed, viac dopredu, ruky a stehná musia byť kľudné a pevné a pomôcky čo najmenej viditeľné. Všetko toto je potrebné k víťazstvu v „Hunter competition“ alebo „Equitation classes“. V prvých sa posudzuje priestupnosť koní, ich chody a skokový štýl. V druhých potom schopnosti a klasická korektnosť jazdca na obdĺžniku ako aj pri skákaní. Prevzali sme nemeckú disciplínu, francúzsku ľahkosť, taliansky sed, anglicko-írske vedenie stajne a ich dôslednosť pri ošetrovaní koní. Druhá fáza výcviku skokového jazdca u mňa začína až vtedy, keď mám pocit, že dotyčný zvládol základné jazdenie a obe spomenuté skúšky. Potom postúpi do kategórie juniorských alebo amatérskych skokových jazdcov. Existuje pravidlo, že žiadny z mojich žiakov nesmie štartovať v „Jumper division“ pred 14. či 15. rokom veku. V tejto fázy sa opieram predovšetkým o skúsenosti získané pri práci s B. Nemethym. Neobmedzujeme sa už na zvládnutie základov jazdeckého výcviku, ale sústreďujeme sa na zásadné pochopenie drezúry a gymnastiky. O sede: Vyložených neštýlových akrobatov je stále menej, nedokážu sa trvalo presadiť. Stehno a panva sa ako báza sedu stali citlivejšími, elastickejšími partiami. Sed sa skutočne zjednocuje a málokto už sedí príliš ťažko a málokto už sedí pred pohybom, pred ťažiskom. V zložitých kurzoch parkúru musí spojenie oko – ruka – holeň – prekážka fungovať perfektne. Európska skoková špička disponuje na centimeter presným okom. Priama čiara od lakťa k hube je vždy správna. Hovoríme o športe, ale je to už veda. |
 Grand Prix Bratislava Kvalifikácie ME 2011 OH 2012 Londýn 
Životny štýl a kôňjazdectvo/dostihy  Svetové Jazdecké Hry Normandia 2014  Medzinárodná Jazdecká Federácia 
GRAND PRIX 2011
EVENTING
MY HORSE
 BOXY  |
